Život Prešova
online
online
M. MORAVČÍK: Program stability odsúva šetrenie na budúcu vládu
29.04.2015 Bratislava
Bratislava 29. apríla (TASR) – Vláda SR si berie rok dovolenky v šetrení, pred voľbami sa šetriť na sebe nechystá, chystá sa míňať a za štátne peniaze získavať voličov. Konštatovali to dnes na tlačovej konferencii podpredseda KDH Miloš Moravčík spolu s podpredsedom strany Most-Híd Ivanom Švejnom v reakcii na dnešné rokovanie vlády. Tá diskutovala o materiáloch z oblasti verejných financií, a to o Programe stability SR na roky 2015 až 2018, o Národnom programe reforiem SR a o štátnom záverečnom účte za rok 2014.
"Program stability odsúva šetrenie na budúcu vládu, program reforiem takmer žiadne reformy neobsahuje a podľa štátneho záverečného účtu vláda minulý rok hospodárila horšie, ako mala. Spolu so stranou Most-Híd sme sa zhodli na tom, že to pre Slovensko nie je dobré, pretože to nie je zodpovedné," spresnil Moravčík.
Švejna podľa svojich slov neverí, že desať mesiacov pred parlamentnými voľbami bude pokračovať také konsolidačné úsilie, aké prezentuje vláda vo vládnych materiáloch. "Aj vzhľadom na avizované sociálne balíčky spochybňujem prezentované údaje. Myslím si, že budeme svedkami ich zásadných zmien," zdôraznil Švejna.
Ku kritike sa pripojil aj nezaradený poslanec NR SR a člen výkonnej rady strany SKOK Jozef Kollár. Ohrozený je podľa neho aj strednodobý cieľ dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2017. "Udržať deficit pod 3 % sa vláde darí primárne vďaka rozpúšťaniu hotovostných rezerv, nie vďaka šetreniu verejných výdavkov. A čo je najhoršie, s blížiacim sa termínom parlamentných volieb bude tlak vlády na neproduktívne míňanie verejných zdrojov narastať," konštatoval v stanovisku Kollár.
Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) po dnešnom rokovaní vlády zdôraznil, že vyrovnanie rozpočtu v roku 2017 je stále reálne. Opozícii, ktorá kritizuje vládu za nedostatočné šetrenie, odkazuje, aby sa pozrela na svoje rozpočty. Naposledy na ten na rok 2012. Vtedy podľa Kažimíra argumentovali predstavitelia opozície tým, že idú voľby. "My napriek tomu, že voľby idú, udržujeme konsolidačné tempo," doplnil.
Ministerstvo financií SR v Programe stability SR na roky 2015 až 2018, ktorý dnes schválila vláda, konštatuje, že znižovanie deficitu by malo pokračovať aj v ďalších rokoch. Návrh východísk rozpočtu na roky 2016 až 2018 počíta so schodkom na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2016, 0,88 % HDP v roku 2017 a 0,53 % HDP v roku 2018. Stanovené ciele sú podľa rezortu financií v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Slovensko by tak malo dosiahnuť strednodobý cieľ stanovený európskymi pravidlami, štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, v roku 2017.
Splnenie týchto cieľov si vyžiada dodatočné opatrenia, avizuje ministerstvo financií. "Za predpokladu nezmenených hospodárskych politík by celková veľkosť opatrení potrebných na naplnenie rozpočtových cieľov bola na úrovni 0,6 % HDP v roku 2017 a 0,9 % v roku 2018," vyčíslil rezort financií.
V roku 2016, naopak, existuje podľa programu fiškálny priestor vo výške 0,4 % HDP. "Priestor je využitý hlavne na vyššie investície obcí, ktoré už nie sú obmedzené dlhovou brzdou, a na mierny nárast v medzispotrebe," priblížilo ministerstvo.
Klesať by mal v ďalších rokoch aj verejný dlh. Ten sa prvýkrát od hospodárskej krízy znížil už vlani, a to o 1 percentuálny bod (p.b.) na 53,6 % HDP. "Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov bude dlh ako podiel na HDP v celom prognózovanom období klesať až k hranici 50 % HDP v roku 2018," dodal rezort financií.
"Program stability odsúva šetrenie na budúcu vládu, program reforiem takmer žiadne reformy neobsahuje a podľa štátneho záverečného účtu vláda minulý rok hospodárila horšie, ako mala. Spolu so stranou Most-Híd sme sa zhodli na tom, že to pre Slovensko nie je dobré, pretože to nie je zodpovedné," spresnil Moravčík.
Švejna podľa svojich slov neverí, že desať mesiacov pred parlamentnými voľbami bude pokračovať také konsolidačné úsilie, aké prezentuje vláda vo vládnych materiáloch. "Aj vzhľadom na avizované sociálne balíčky spochybňujem prezentované údaje. Myslím si, že budeme svedkami ich zásadných zmien," zdôraznil Švejna.
Ku kritike sa pripojil aj nezaradený poslanec NR SR a člen výkonnej rady strany SKOK Jozef Kollár. Ohrozený je podľa neho aj strednodobý cieľ dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2017. "Udržať deficit pod 3 % sa vláde darí primárne vďaka rozpúšťaniu hotovostných rezerv, nie vďaka šetreniu verejných výdavkov. A čo je najhoršie, s blížiacim sa termínom parlamentných volieb bude tlak vlády na neproduktívne míňanie verejných zdrojov narastať," konštatoval v stanovisku Kollár.
Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) po dnešnom rokovaní vlády zdôraznil, že vyrovnanie rozpočtu v roku 2017 je stále reálne. Opozícii, ktorá kritizuje vládu za nedostatočné šetrenie, odkazuje, aby sa pozrela na svoje rozpočty. Naposledy na ten na rok 2012. Vtedy podľa Kažimíra argumentovali predstavitelia opozície tým, že idú voľby. "My napriek tomu, že voľby idú, udržujeme konsolidačné tempo," doplnil.
Ministerstvo financií SR v Programe stability SR na roky 2015 až 2018, ktorý dnes schválila vláda, konštatuje, že znižovanie deficitu by malo pokračovať aj v ďalších rokoch. Návrh východísk rozpočtu na roky 2016 až 2018 počíta so schodkom na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2016, 0,88 % HDP v roku 2017 a 0,53 % HDP v roku 2018. Stanovené ciele sú podľa rezortu financií v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Slovensko by tak malo dosiahnuť strednodobý cieľ stanovený európskymi pravidlami, štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, v roku 2017.
Splnenie týchto cieľov si vyžiada dodatočné opatrenia, avizuje ministerstvo financií. "Za predpokladu nezmenených hospodárskych politík by celková veľkosť opatrení potrebných na naplnenie rozpočtových cieľov bola na úrovni 0,6 % HDP v roku 2017 a 0,9 % v roku 2018," vyčíslil rezort financií.
V roku 2016, naopak, existuje podľa programu fiškálny priestor vo výške 0,4 % HDP. "Priestor je využitý hlavne na vyššie investície obcí, ktoré už nie sú obmedzené dlhovou brzdou, a na mierny nárast v medzispotrebe," priblížilo ministerstvo.
Klesať by mal v ďalších rokoch aj verejný dlh. Ten sa prvýkrát od hospodárskej krízy znížil už vlani, a to o 1 percentuálny bod (p.b.) na 53,6 % HDP. "Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov bude dlh ako podiel na HDP v celom prognózovanom období klesať až k hranici 50 % HDP v roku 2018," dodal rezort financií.
0
www.ZIVOTPO.sk
